Bratislava
16. júna (TASR) - Od prvého bombardovania Bratislavy americkým
vojenským letectvom, ktoré si vyžiadalo veľké materiálne škody a nemalé
obete na ľudských životoch, uplynie v nedeľu 16. júna 80 rokov.
Americký nálet na Apollo, ku ktorému došlo 16. júna 1944, využila
propaganda vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945). Napríklad denník
Gardista publikoval na prvej strane, jeden deň po pohrebe obetí náletu,
rozsiahly článok pod názvom Nezradíme preliatu krv, vrátane prejavu
podpredsedu vlády a hlavného veliteľa Hlinkovej gardy Alexandra Macha.
TASR o tom informoval zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu
(VHÚ) Peter Šumichrast.
Údaje o obetiach bombardovania sa rôznia. Niektoré zdroje uvádzali počty
mŕtvych od 70 po 300, ale podľa vtedajšej Civilnej protileteckej obrany
(CPO) ich počet presiahol 770.
"Bojový let amerických bombardérov sa začal krátko pred šiestou
hodinou, keď na leteckej základni Lecce, v južnom cípe Talianska, začali
štartovať štvormotorové bombardéry typu B-24 Liberator. Ich úlohou, ako
aj úlohou letcov ďalších troch bombardovacích skupín, bolo vykonať
bombardovací nálet na bratislavskú rafinériu minerálnych olejov Apollo,
ako aj ďalšie nepriateľské ciele vojenského charakteru," objasnil historik.
Podľa jeho slov bombardovací nálet amerického letectva nebol náhodný.
Bratislavská rafinéria sa totiž podieľala približne 1,3 percentami na
produkcii nemeckej ríše. Podľa americkej rozviedky patrila medzi
desiatku najväčších producentov ropných produktov v strednej Európe,
okrem oblasti rumunskej Ploiesti.
"Takže v rámci spojeneckej leteckej vojny proti závodom s ropnými
produktmi pre nemeckú armádu, ako aj pre armády ich spojencov, sa tento
významný vojenský cieľ nemohol dostať mimo záujmu plánovačov leteckých
útokov," priblížil zástupca riaditeľa VHÚ. Ľudácka tlač po nálete písala, že americký nálet sa uskutočnil na žiadosť Sovietov.
Mohutný americký bombardovací zväz tvorilo 168 bombardérov, z ktorých
viac ako 150 po štyroch hodinách letu zaútočilo na bratislavskú
rafinériu, Zimný prístav a železničný most gen. Milana Rastislava
Štefánika. Civilné obyvateľstvo Slovenska po prvýkrát počas druhej
svetovej vojny spoznalo jej hrôzy. Podľa historických záznamov o 10.
hodine 11. minúte zhodila prvá vlna 38 bombardérov takmer 9O ton vážiaci
smrtonosný náklad na areál rafinérie Apollo.
"K ich útoku sa o 10. hodine 15. minúte pridalo 39 Liberatorov zo
449. bombardovacej skupiny, ktoré z výšky 6500 až 7000 metrov zhodili
ďalších 95,75 ton 125 kg leteckých bômb. V tomto čase začali americké
lietadlá ostreľovať protilietadlové delostrelecké jednotky slovenskej
armády, patriace do protilietadlovej obrany Bratislavy. Paľbou z
protilietadlových kanónov zostrelili dve lietadlá 376. bombardovacej
skupiny a vážne poškodili jedno lietadlo 450. bombardovacej skupiny.
Ďalších 31 nepriateľských bombardérov poškodili ľahko, pričom však
črepiny z granátov zabili sedem amerických letcov," povedal Šumichrast.
Tretia vlna bombardérov tvorená 38 Liberatormi zo 450. bombardovacej
skupiny sa nad cieľ dostala o dve minúty neskôr, čiže o 10. hodine 17.
minúte. Z výšky 6000 až 6200 metrov zhodili 92 ton bômb. Ako posledná sa
nad cieľ dostala 98. bombardovacia skupina, ktorej 41 Liberatorov o 10.
hodine 21. minúte zhodilo na horiacu rafinériu ďalších viac ako 9O ton
bômb.
"Spolu tak americkí letci na Bratislavu zhodili 369 ton bômb, ktoré
okrem Apollky zasiahli Zimný prístav, kde potopili 15 lodí vrátane
šiestich vlečných a štyroch tankových člnov, budovu dnešného Slovenského
národného múzea na Vajanského nábreží, Ministerstvo dopravy a verejných
prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho
Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy na
Drevenej ulici, Suchom mýte, Talerovej ulici, Vysokej ulici,
Karadžičovej ulici, Grősslingovej ulici a v Petržalke," spresnil historik.
Podľa dobových správ bolo v areáli Apollky počas náletu zabitých 74
zamestnancov, ďalšie obete zaznamenali na miestach v meste, kde dopadli
americké bomby. Bratislavská rafinéria bola zničená na 80 percent. Medzi
obeťami boli podľa dostupných informácií traja vojaci slovenskej
armády, ostatní boli zamestnanci Apollky a ďalší civilisti. Pohrebu
obetí sa na Ústrednom cintoríne v Slávičom údolí zúčastnili 19. júna
tisíce ľudí. V bratislavských nemocniciach ošetrili po nálete 585 osôb a
717 osôb bolo nezvestných.
"Slovenské stíhacie letectvo, konkrétne letka 13, proti Američanom
nezasiahla, pretože v čase bombardovacieho náletu na Bratislavu sa
nachádzala v inom priestore. Napriek tomu, že z objektívnych príčin
nemohli letecký útok Američanov ani sčasti eliminovať, príslušníci
Nemeckej leteckej misie ich neprávom označili za zbabelcov. Tieto tvrdé
slová v podstate vyústili do útoku osemčlennej slovenskej skupiny
stíhačov na americký bombardovací zväz o desať dní neskôr. Ten si
vyžiadal životy troch slovenských stíhačov a taktiež znamenal aj stratu
siedmich moderných lietadiel Bf 109G-6, s ktorými sa počítalo v
ozbrojenom vystúpení proti Nemcom," dodal pre TASR Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu.